Som študentkou kulturológie na UKF v Nitre. Momentálne študujem posledný rok a počas môjho štúdia som absolvovala dva semestre v zahraničí, v Poľsku a Taliansku. V školskom roku 2014/2015 som strávila letný semester vďaka programu Erasmus+ v poľskom meste Katowice neďaleko Krakova, kde som študovala na Sliezskej univerzite. Katowice sú podobne ako Nitra menšie a študentské mesto, v ktorom sa konajú napríklad študentské festivaly, rôzne kultúrne podujatia a samotná univerzita ponúka bohatý program aktivít. Poľsko je veľmi krásne a mala som možnosť aspoň malú časť z neho s kamarátmi precestovať. Študovala som na Katedre sociológie veľmi zaujímavé predmety vrátane filozofie, histórie, sociológie či ludológie a lucidológie.
Mojim vyučujúcim jazykom bola angličtina, takže ovládanie poľštiny nebolo nevyhnutné. Veľa univerzít ponúka prichádzajúcim študentom kurz domáceho jazyka. Tak som sa aj ja zúčastnila spolu s inými zahraničnými študentami kurzu poľského jazyka, ktorý prebiehal 2 krát do týždňa. Kurz bol pre Erasmus študentov zadarmo.
Ubytovaná som bola na veľmi dobre vybavenom vysokoškolskom internáte a v okolí sme mali k dispozícii zdravotné zariadenia, poštu, supermarkety, atď. Na internáte bývali aj ďalší zahraniční študenti. Za jednu z najväčších výhod môjho vycestovania do Poľska považujem to, že som začala plynule rozprávať po anglicky. Angličtinu som síce ovládala aj predtým, ale nikdy som nebola nútená ju prakticky používať. To sa v Poľsku zmenilo a anglicky som rozprávala každý deň.
Mojimi najlepšími priateľmi sa stali spolubývajúca z Kanárskych ostrovov Aurora, charizmatická Katalánka Victoria, usmievajúca a dobrosrdečná Turkyňa Asli, ktorá bola aj mojou spolužiačkou, večne dobre naladení Španieli Jaru, Nacho a Carlos, kávičkárky z Talianska Anna, Maria a Erica, francúzsko-islandská harfistka a historička Marion a Aténčan Michalis, ktorému sa v Poľsku zapáčilo natoľko, že tam začal po ukončení štúdia pracovať. S týmito ľuďmi som stále v kontakte, občas si zavoláme a dokonca sa stretneme.
Prvá skúsenosť so zahraničným pobytom mi okrem jazykových zručností dala aj možnosť stretnúť ľudí, ktorí rozmýšľajú úplne inak než ja a ktorí pochádzajú z iného kultúrneho prostredia. Mohla som spoznať zvyky, tradície či gastronómiu iných krajín. Naučila som sa riešiť problémy rozvážnejšie, byť samostatná a zodpovednejšia.
V zimnom semestri školského roku 2017/2018 som sa rozhodla absolvovať ďalší študijný pobyt, a skúsenosti z Poľska sa mi naozaj zišli. Tentokrát som sa prihlásila prostredníctvom programu NŠP (Národný štipendijný program), ktorý sprostredkúva SAIA, n. o. na univerzitu, na ktorej som chcela študovať som si hľadala sama a po zvážení niekoľkých možností a konzultovaní s koordinátorkou som sa rozhodla pre Universita per stranieri Dante Alighieri v Reggio Calabria na juhu Talianska.
Talianska kultúra je tej slovenskej oveľa vzdialenejšia než poľská. Pred odchodom som mala očakávania, tešila som sa, ale samozrejme som mala aj určité obavy.
Už počas vybavovania mojej žiadosti o zahraničný pobyt som sa zo strany zahraničnej univerzity stretla s veľkou ochotou. Pokiaľ som mala akékoľvek otázky týkajúce sa nielen štúdia, ale aj ubytovania či iných záležitostí, koordinátorka zahraničných pobytov a iní pracovníci mi vždy pomohli a trpezlivo všetko vysvetlili.
Keď som do Reggio Calabria pricestovala bol síce koniec septembra, no mne to vďaka horúcim dňom pripomínalo skôr stred leta. Ubytovala som sa v izbe v priestrannom byte. Mala som veľmi milé a usmievavé spolubývajúce, ktoré síce po anglicky nerozprávali, ale pomohli mi kedykoľvek som to potrebovala. Prvý týždeň pred začiatkom semestra som mala v podstate voľno, tak som si užívala more, krásne počasie a vyskúšala som špeciality kalábrijskej gastronómie.
Začiatkom októbra som začala chodiť do školy a prihlásila som sa podobne ako v Poľsku, na jazykový kurz. Keďže v Kalábrii hovorí po anglicky málo ľudí, kurz sa mi naozaj zišiel. Bola som však v kontakte s inými zahraničnými aj miestnymi študentmi, s ktorými som mala možnosť hovoriť aj po anglicky. Reggio Calabria sa mi veľmi zapáčilo a s novými priateľmi som cestovala aj do neďalekých mestečiek. Spravila som si výlet na neďalekú Sicíliu do mesta Taormina, ktoré je známe svojím starobylým amfiteátrom. Keď som pri kase spomenula že študujem kulturológiu, zaplateniu vstupného som sa vyhla. J Sicília je krásna a jednoznačne sa tam chcem vrátiť a precestovať ju.
Aj keď taliančina vôbec nie je taká jednoduchá ako mi tvrdila väčšina ľudí, pomaly som jej začala rozumieť. Hovoriť som sa však odvážila až o niečo neskôr. Miestnych snaha cudzincov hovoriť ich rodnou rečou veľmi teší a keď sa s nimi začnete lámanou taliančinou rozprávať, sú veľmi trpezliví a všetky chyby v časovaní jednoducho ignorujú.
Taliansko je známe svojou kuchyňou. Okrem vedomostí zo školy som si domov odniesla veľa poznatkov z gastronómie. Taliani sú na ňu hrdí, milujú jedlo a radi si ho vychutnávajú. Rozhovor o špagetách sa však vie premeniť na hodinovú diskusiu, na čo som si musela zvyknúť. Ráno sa nezaobíde bez sladkých raňajok zakončených cappuccinom. Nasleduje desiata, dvojchodový obed, ďalej olovrant a večera, ktorá je dôležitou udalosťou dňa, kedy sa stretne celá rodina. Na Vianoce som zostala v Taliansku a na štedrovečernú večeru som bola pozvaná do domu Slovenky Moniky, ktorá žije v Catone pri Reggiu Calabria. Štedrá večera pozostávala minimálne zo šiestich chodov a skoro v každom boli ryby či kalamáre. Naozaj som si prišla na svoje. Pripravila som aj slovenský majonézový šalát, čo Moniku veľmi potešilo. Na druhý deň som bola pozvaná ku kamarátovi Luigimu na obed, ktorý bol opäť vynikajúci a typicky kalábrijský.
Taliani v Kalábrii veľmi radi prízvukujú, že sú v prvom rade Kalábrijci. Počas môjho pobytu som si všimla, že sú temperamentní, na naše pomery tak trochu hluční, veľmi radi gestikulujú a vôbec sa nehanbia vyjadrovať svoje emócie. Ďalej sú veľmi priateľskí, nápomocní a dobrosrdeční. Každý taliansky región je odlišný a Kalábria je tiež veľmi špecifická. Precestovala som aspoň časť Kalábrie a zainvestovala som aj do výletu do Ríma a Vatikánu, ktorý som zorganizovala spolu s kamarátmi z Poľska. Rím som si zamilovala a jednoznačne sa tam chcem vrátiť na krátku návštevu, či na dlhšie obdobie.
Z Talianska mám „more“ zážitkov, našla som si opäť nových priateľov, naučila som sa ďalší cudzí jazyk, ktorý navyše úžasne znie. Všetkým študentom odporúčam aby nabrali odvahu absolvovať študijný pobyt alebo stáž v zahraničí.
„Papierovačky“, ktoré k procesu vybavovania jednoducho patria, by vás nemali odrádzať. Keď si prejdete týmto procesom čakajú vás neopakovateľné zážitky, zmení sa váš pohľad na odlišné kultúry, možno sa zbavíte zbytočných predsudkov a stereotypov. Prídete na to, že cestovanie so sebou prináša nespočetné množstvo výhod, a aj keď prídu občas slabé chvíľky vždy sa nájdu ľudia, ktorí vám ochotne pomôžu, poradia a podržia vás, keď sa vám zacnie za domovom. Momentálne môžem navštíviť mojich známych v Španielsku, Turecku, Grécku, Gruzínsku, Brazílii, Argentíne, Kazachstane, Poľsku, Francúzsku, Taliansku, Litve, Rusku dokonca na Maldivách. Spoznávanie nových miest ma začalo vďaka mojim skúsenostiam veľmi baviť. Práve sa pripravujem na Erasmus+ stáž a verím, že získam množstvo praktických skúseností. Tak mi držte palce!
Klára Trnovská