Charakter a vývoj nezávislej kultúry a umenia na Slovensku po roku 1989
vedecká konferencia v rámci rovnomenného projektu VEGA 1/0282/18
Doc. Mgr. Miroslav BALLAY, PhD.
(Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
Pragmatické dosahy rezidenčných umeleckých pobytov na vidieku
(Autopsia z konkrétneho pobytu ako prípadová sondáž)
Autor príspevku sa zaoberá rozličnými podobami umeleckých rezidencií, ktoré možno badať v nezávislých kultúrnych centrách na Slovensku pomerne frekventovane. Rozhodne jedným z nich je aj nezávislé Divadlo Pôtoň, ktoré realizuje umelecké rezidencie už od roku 2008. Autor poskytuje cennú autentickú skúsenosť z absolvovania konkrétneho rezidenčného pobytu v Centre umenia a kreativity v Bátovciach. Pragmaticky sleduje prínos umeleckej rezidencie priamo na mieste jej realizácie. Osobitým spôsobom následne hodnotí a nazerá na rôznorodé dimenzie takýchto umeleckých rezidencií. Upozorňuje na ich čoraz vzrastajúci trend v kontexte nezávislej kultúry a sčasti prispieva k ich komparácii. Vníma ich prítomnosť ako unikátny zdroj interkultúrneho porozumenia tvorcov v rámci integrácie viacerých umeleckých druhov, poetík, trendov ako aj revitalizácie kultúry vidieckeho prostredia atď. Nie je práve umelecká rezidencia týmto existenciálnym modusom pobytu umelca/ umelcov, resp. rôznorodých umeleckých skupín na ceste hľadania/ objavovania autentického, nezávislého (alternatívneho) umenia?
mballay@ukf.sk
Mgr. art. Katarína CVEČKOVÁ
(Katedra divadelných štúdií, Divadelná fakulta VŠMU Bratislava)
Intermedialita ako jedna z tendencií súčasnej nezávislej divadelnej scény
Súčasnú nezávislú divadelnú tvorbu charakterizuje najmä výrazová rôznorodosť. Medzi prevládajúcimi trendami posledných sezón sa objavujú princípy dokumentárneho divadla, návrat k rituálu, práca s novými technológiami, tvorba v nedivadelných priestoroch a i. Mení sa aj postavenie diváka a jeho funkcia, ktorá smeruje mnohokrát až k priamej participácii na tvorbe predstavenia. Samostatnú tému pri tom tvorí práve intermedialita, medzidruhovosť a medzižánrovosť diel. Často je ťažké určiť, či ide o činohernú inscenáciu využívajúcu princípy súčasného tanca/fyzického divadla, prípadne tanečné dielo pracujúce s činohernými postupmi či dokonca pohybovú inštaláciu. Nejde o jav celkom nový – medziumelecké spolupráce intenzívne ovplyvňovali najmä nezávislú umeleckú scénu 90. rokov. Aktuálne sa však pri mnohých súboroch stáva intermedialita zámerným inscenačným princípom. Dôkazom je aj tvorba umelkýň Slávy Daubnerovej a Petry Fornayovej či súborov Med a prach a Debris Company.
k.cveckova@yahoo.com
Mgr. Martina PECKOVÁ ČERNÁ, PhD.
(Institut umění – Divadelní ústav, Praha)
České „nezávislé“ divadlo po roce 1989
Příspěvek České „nezávislé“ divadlo po roce 1989 představí metodologická východiska výzkumného projektu „České nezávislé divadlo po roce 1989“, který od roku 2018 realizuje Institut umění – Divadelní ústav. Výzkum se zaměřuje na vývoj českého divadla v nových společenských a politických podmínkách, především v kontextu transformace, decentralizace divadelní sítě a nových nástrojů kulturní politiky. Hlavním předmětem zájmu je zrod, profesionalizace a vývoj epicenter nezávislých divadelních scén a souborů po roce 1989 v České republice s dílčími studiemi věnovanými vývoji na Slovensku. Autorka se zaměří především na problematiku definice „nezávislého“ divadla a vymezení výzkumného záměru.
martina.peckova-cerna@idu.cz
Mgr. Petra FORNAYOVÁ
Vidieť a myslieť
Súčasný tanec
prešiel vývinom ovplyvneným všetkými tanečnými žánrami, ktoré dovtedy
existovali. Je to termín dosť nepresný a široký, zatiaľ neexistuje jediná
presná definícia. Všeobecne sa pod ním chápu posledné tendencie, ktoré sú
zatiaľ zakončením dlhej cesty reakcií na odchádzajúce prúdy. Na Slovensku je
história vzniku súčasného tanca podobná,?
s tým rozdielom, že prirodzený priebeh vecí bol ovplyvňovaný dobovými
predstavami o potrebnosti a funkčnosti umenia. Navyše, na Slovensku sa súčasný tanec ako jeden z mála umeleckých druhov de facto neinštitucionalizoval, existuje teda v rámci neštandardného rámca. Vyvstávajú otázky: Je nezávislá tanečná scéna naozaj nezávislá? Téma nezávislosti súčasnej tanečnej scény na Slovensku bude otvorená v kontexte existujúcej schémy podpory pre umenie, existujúcej kultúrnej infraštruktúry a vývoja tohto umeleckého druhu na Slovensku. Na pozadí historických súvislostí uvediem hlavné momenty snahy o inštitucionalizáciu, ktorá je nevyhnutnou podmienkou pre existenciu daného umeleckého druhu v systéme kultúrnej politiky (vznik prvých strešných občianskych združení a festivalov, profesionálnych súborov, snaha o vznik samostatného umeleckého priestoru špecializujúceho sa výhradne na tanec).
petra.fornayova@gmail.com
prof. PhDr. Július FUJAK, PhD.
(Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
Ambivalentnosť vnútornej slobody v súradniciach nezávislej (hudobnej) kultúry na Slovensku: Milan Adamčiak a Marián Varga
Samotný status nezávislosti v kultúre vyvoláva vo svojej nejednoznačnosti a rozporuplnosti nemálo otázok. Je jednou z foriem jeho nadobudnutia tvorivá činnosť, oslobodzujúca tvorcu tak aj recipienta od konštruktov imaginárneho, symbolického (J. Lacan) v sebautváraní „ja“? Nejde len o pascu unikania, resp. dočasného zabúdania na skutočné reálie nášho existenciálneho pobytu plného strádania, ako aj pochybností o jeho zmysluplnosti? Je nezávislé umenie výsledkom neviazaného tvorivého aktu umelca alebo skôr „šokom náhlej odkrytosti bytia a diktátom jeho pravdy“ (M. Heidegger)? Ako s dilemami nezávislosti na diskurzívnych praktikách historických epistém pred rokom 1989 a po ňom – ktoré nám vsugerúvali/-jú „správne“ predstavy o nás samých – súvisí proces nadobúdania vnútornej slobody? Na tieto otázky sa pokúsime nájsť odpovede v našej hudobnej, resp. hudobno-intermediálnej kultúre, konkrétne, v peripetiách tvorby a osudov dvoch výrazných osobností: intermediálneho umelca Milana Adamčiaka a transžánrového skladateľa Mariána Vargu.
jfujak@ukf.sk
prof. PhDr. Július FUJAK, PhD. – Mgr. art. Michal KOČIŠ
(Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
Kultúra „zdola a svojpomoci“ v Nitre – iniciatívy miestnych nezávislých kultúrnych komunít v súčasnosti
Príspevok sa zameriava na zmapovanie a zhodnotenie významu v Nitre pôsobiacich nezávislých kultúrnych bodov, uzlov, priestorov a centier za obdobie posledných piatich rokov. V istom zmysle priamo nadväzuje na odbornú štúdiu Júliusa Fujaka Kultúra „zdola“ – význam pôsobenia nezávislých kultúrnych a umeleckých komunít v Nitre (2013) v zmysle reflexie aktuálne prebiehajúcich premien a transformácií nezávislej kultúrnej klímy tohto mesta v kontexte kultúrno-spoločenských a historicko-politických procesov súčasnosti. Primárne pôjde o pohľad na povahu a rozvoj činnosti rôznych komunít, resp. občianskych združení pôsobiacich v sezónnom kultúrnom centre Hidepark, fotogalérii Trafačka, Filmovom klube v SDN, klube Mariatchi, Univerzitnom tvorivom ateliéri UKF, Libresse-Antikvariáte na Kupeckej ulici a i.
jfujak@ukf.sk, michal.kocis@ukf.sk
Mgr. Katarína GABAŠOVÁ, PhD.
(Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
Dilematická povaha slobody (nezávislosti) v súčasnej kultúre
Príspevok sa zaoberá metamorfózami chápania slobody v kontexte filozofického obratu k subjektu. Sloboda je podmienkou rozvoja ľudskej tvorivosti. Cieľom je kriticky reflektovať ambivalentnosť „vonkajšej“ a „vnútornej“ slobody človeka na pozadí jej (postmodernej) fetišizácie a totalizácie. Východiskovým predpokladom kritiky je nivelizujúci tlak slobody sebaurčenia, imperatív nezávislosti, „prax slobody“ (M. Foucault) bez obmedzení a trend „vynútenej individuality“ (U. Beck). Z axiologického hľadiska ide o načrtnutie naladenia doby ako priameho dôsledku pôsobenia (postmodernej) paradigmy založenej na hyperkonzume, hypernarcizme a hyperhedonizme a z nej vyplývajúcej spoločensko-kultúrnej situácie.
kgabasova@ukf.sk
Mgr. art. Michal KOČIŠ
(Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
Podoby a charakter novovznikajúcich nezávislých kultúrnych iniciatív
Príspevok sa zaoberá iniciatívami vznikajúcimi po vzore prvých a dnes už etablovaných nezávislých kultúrnych centier. Prioritne sa zameriava prevažne na tie, ktorých vznik možno datovať od roku 2010 a pôsobia v odľahlejších regiónoch Slovenska – napríklad kultúrne centrum Diera do sveta v Liptovskom Mikuláši, Bašta – kultúrno-komunitné centrum v Bardejove. V prípade konkrétnych nezávislých kultúrnych iniciatív je kladený dôraz na zmapovanie ich vzniku, vývoja a charakteru. Ide o pohľad, ktorý je zasadený do širšieho kultúrno-umeleckého kontextu a zaoberá sa otázkami súvisiacimi s limitmi a potenciálom nezávislých kultúrno-umeleckých iniciatív pôsobiacich v regiónoch mimo osi väčších miest, v ktorých vyvíjajú činnosť prevažne už etablované nezávislé kultúrne centrá. V nemalej miere príspevok akcentuje aj problematiku udržateľnosti a budúcnosti týchto iniciatív.
michal.kocis@ukf.sk
Mgr. Radoslav LAKOŠTÍK
(Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
Post-rock: genéza a súčasný stav (ne)žánrového hudobného fenoménu na Slovensku
V 90. rokoch anglický teoretik a publicita Simon Reynolds uvádza termín post-rock a má na mysli hudobné myslenie, ktoré prekonáva zaužívané rockové klišé. Na Slovensku sa s prívlastkom post-rock v súčasnosti spájajú predovšetkým skupiny The Ills rovnako gitarista a skladateľ Dávid Kollár. Čo znamená modus post-rock pre súčasnú rockovú kultúru, ako sa vyvíjal a aké sú jeho východiská vo vzťahu k nezávislej kultúre? Je post-rock ďalším neobratným „post“ termínom alebo prináša adekvátne východiská ako nazerať na súčasný stav nezávislej rockovej hudby?
strunislav@gmail.com
Mgr. Tomáš LIETAVEC
(Ústav literárnej a umeleckej komunikácie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
Súčasná slovenská poézia v rukách nezávislých vydavateľských iniciatív (Sondy, kontexty, reflexie)
V konferenčnom príspevku sa budeme venovať špecifickej oblasti slovenskej literárnej kultúry, ktorou je ponovembrová nezávislá vydavateľská sféra zameraná výlučne na publikovanie diel súčasnej poézie. Primárne sa sústredíme na vlastné teoreticko-koncepčné vymedzenie pojmu „nezávislosť“, ktoré bude slúžiť aj ako kritérium pri selekcii konkrétnych aktérov a tendencií priamo participujúcich na vytváraní tohto typu knižnej kultúry po roku 1989. S osobitým zreteľom na ponovembrové politické a kultúrno-spoločenské podmienky na Slovensku si budeme všímať to, ako sa vydavateľská nezávislosť prejavuje v širšom kontexte literárneho života i v rovine literárnoestetickej a axiologickej. Na základe tvorby vybranej vzorky dlhodobo etablovaných autorov z okruhu súčasnej domácej spirituálne orientovanej poézie sa tak pokúsime ozrejmiť hlavne vývinovú, resp. literárnohistorickú podstatu, prínos a legitimitu tohto fenoménu, ktorý môže byť zohľadňovaný aj pri výskume slovesného umenia.
lietavect@gmail.com
Mgr. Erika MORAVČÍKOVÁ, PhD.
(Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
O médiách, dôvere a nedôvere (Poznámky k problematickému vymedzeniu pojmu alternatívne/nezávislé médiá v kontexte postfaktuálnej éry)
Razantný nástup digitálnych médií priniesol okrem iného pokles dôvery v tradičné (mainstreamové) médiá a zároveň „boom“ alternatívnych informačných zdrojov, pričom nie je úplne jasné a jednoznačné, čo si pod termínom „alternatívny“ v mediasfére vôbec predstaviť. Ide o médiá slobodné? Nezávislé? Vymedzenie alternatívnych/nezávislých médií voči médiám hlavného prúdu v sebe obsahuje rôzne možnosti, ako tento alternatívny rámec vôbec chápať. V našom príspevku sa zameriame na to, prečo termín alternatívne médiá nabral výrazne negatívne konotácie, neraz odkazujúce na bezprecedentné rozšírenie médií s tzv. dezinformačnou a konšpiračnou agendou. Následne poukážeme na to, prečo by bolo adekvátnejšie (nielen) na akademickej pôde tendovať skôr k jeho neutrálnejšiemu chápaniu v súvislosti s prítomnosťou alternatívnych zdrojov informácií poskytujúce priestor pre odlišný (nezávislý) spôsob interpretácie dominantnej spoločenskej ideológie a mediovaných informácií. V neposlednom rade upriamime pozornosť na možné faktory zohrávajúce dôležitú úlohu pri úpadku vplyvu a dôvery rešpektovaných autorít v mediálnej krajine.
emoravcikova2@ukf.sk
Mgr. Veronika MORAVČÍKOVÁ, PhD.
(Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
Význam hodnotenia a porovnávania nezávislých kultúrnych centier – úvod do problematiky ich benchmarkingu
Príspevok je prolegomenou do problematiky komplexného uchopenia hodnotenia a benchmarkingu nezávislých kultúrnych centier na Slovensku. Možno konštatovať, že ich existencia v súčasnosti predstavuje neoddeliteľnú súčasť kultúrneho a spoločenského života. Ich plnohodnotné etablovanie, rozvoj a neustály vznik nových nezávislých kultúrnych centier akcentuje ich kultúrno-spoločenský význam a vplyv na spoločnosť v tom najkomplexnejšom pohľade. Či už je to samotný vplyv na rozvoj kultúry, sociálny dopad či ekonomický dopad. Uvedené samo o sebe naznačuje čoraz dôležitejšiu potrebu hodnotenia, systematického procesu porovnávania nielen produktov (služieb) pôsobenia nezávislých kultúrnych centier, ale aj ich vzájomné porovnávanie. Príspevok sa zaoberá problematikou a možnosťami aplikácie metódy benchmarkingu na špecifickú oblasť aktivít kultúrneho sektora, teda konkrétne na pôsobnosť nezávislých kultúrnych centier.
moravcikova.v@gmail.com
Mgr. Andrea OLEJÁROVÁ
(Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
Informácie v digitálnom veku: Sondáž do vzťahu medzi participačnou kultúrou a nezávislosťou mediálnej produkcie v internetovom prostredí
Príspevok reflektuje premeny informačného ekosystému pod vplyvom široko dostupného interakčného rozhrania nových médií. Zameriava sa na zmenu paradigmy v oblasti produkcie a distribúcie mediálnych obsahov v dôsledku pôsobenia konvergentných postupov a technologického prielomu. Predmetom autorkinho záujmu je predovšetkým posun vo vzťahu medzi inštitucionalizovanými médiami a publikom s akcentom na jeho participačné snahy v internetovom prostredí. Príspevok sa taktiež usiluje o sondáž do oblasti deprofesionalizácie žurnalistiky, absentujúcej regulácie informačných tokov, nivelizácie zdrojov či oslabenia spoločenskej zodpovednosti v kontexte slovenských reálií. Osobitý zreteľ tak kladie nie len na „rozvoľnenie“ hraníc medzi amatérskymi a profesionálnymi výstupmi, ale aj na načrtnutie problematiky slovenských občianskych iniciatív mediálneho publika.
andrea.olejarova@ukf.sk
Mgr. Jozef PALITEFKA, PhD.
(Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
Chápanie slobody a nezávislosti (u vybraných autorov)
Hoci sú pojmy sloboda a nezávislosť veľmi často používané, je zrejmá ich nejednoznačnosť či už v odbornom alebo bežnom používaní. Z uvedeného dôvodu neustále prehodnocovanie týchto pojmov a ich dôsledná analýza je nutnosťou pre lepšie a komplexnejšie pochopenie týchto javov. Hlavným cieľom príspevku je teda analýza skúmaných pojmov v kontexte koncepcií vybraných autorov. Aj keď je možné zamerať sa na skúmané javy zo širšej perspektívy, hlavný dôraz je kladený na filozofické uchopenie tejto problematiky, čomu zodpovedá aj výber skúmaných autorov (veľká pozornosť je venovaná práve existenciálnej filozofii, najmä Martinovi Heideggerovi a Jean-Paul Sartrovi, pre ktorú je pojem slobody podstatný).
jpalitefka@ukf.sk
doc. PhDr. Jozef PAUER, CSc.
(Filozofický ústav Slovenskej akadémie vied, Bratislava)
Čo znamená nezávislosť?
Existuje vôbec nezávislosť? Tvorca je vo svojom diele vždy prítomný. Človek, tvorca, autor, poslucháč, čitateľ, divák je ľudská bytosť, čo je evidentne obmedzujúca podmienka, ktorá znamená neexistenciu nezávislosti. Vzťah človek – svet, situácia múzického vo svete úžitku a vo svete „neužitočnosti“. Presah sveta úžitku v múzickom akte. …
jozefpauer@hotmail.com
Mgr. Jozef PUŠKÁR, PhD.
(Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
Aspekty nezávislosti v súčasnom (slovenskom) divadle
Cieľom konferenčného príspevku bude snaha o uchopenie aspektu nezávislosti v (slovenskej) divadelnej tvorbe v 21. storočí. Poukážeme na transformačné procesy divadelnej praxe v kontexte jej súčasných foriem, progresívnych podôb, spôsobov tvorby a štruktúr fungovania. Možností reflexie pojmu – nezávislosť – v oblasti súdobého divadla môže byť mnoho. Môže ísť o nezávislosť finančnú, tvorivú nezávislosť, politickú nezávislosť atď. Svoj zreteľ upriamime najmä na slovenskú divadelnú produkciu (po roku 1989), z ktorej sa na konkrétnych vybraných príkladoch pokúsime demonštrovať (možné) podoby, prípadne prejavy nezávislosti.
jozef.puskar@gmail.com
doc. PhDr. Zoltán RÉDEY, PhD.
(Ústav literárnej
a umeleckej komunikácie, Filozofická
fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
Nezávislosť literatúry – literatúra nezávislosti
(Slovenská knižná kultúra a umenie po roku 1989)
Predmetom príspevku je slovenská literatúra po roku 1989 ako forma nezávislej, v porovnaní s literatúrou predošlého totalitného obdobia už mocensky a politicko-ideologicky neobmedzovanej, nemanipulovanej slovesnej a knižnej kultúry, najmä tieto jej aspekty:
vzťah medzi nezávislým postavením tvorby a jej literárno-estetickou hodnotou; činnosť ponovembrových vydavateľstiev, jednak súkromných a čo do „obsahového“ profilu celkom nezávislých, ako aj tých štátnych, pôsobiacich v zhode s inštitucionalizovanou (oficiálnou) kultúrnopolitickou líniou; osobitosti a paradoxy ponovembrovej nezávislosti v edičnej praxi z hľadiska záujmov a preferencií jednotlivých vydavateľstiev, napr. ich vzťahu k tvorbe nových autorov, alebo naopak k niektorým, v predchádzajúcom režime zakázaným či cenzurovaným textom (tvorba disentu), prípadne titulom dlhodobo čakajúcim na reedíciu, resp. kritické (súborné) vydanie; literárna historiografia a kritika a ponímanie literárneho kánonu v ponovembrových podmienkach.
zredey@ukf.sk
Mgr. Juraj SKAČAN, PhD.
(Katedra filozofie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
Postpravda, náboženská pravda a digitálnymi médiami podnecovaná individualizácia náboženstva u jednotlivca
Ambíciou príspevku je analyzovať súvislosti medzi postpravdou, náboženskou pravdou a (nielen) digitálnou virtualizáciou náboženstva. Postpravda sa zakladá na subjektívnych pohnútkach a vymyká sa filozoficko-logickému vymedzeniu pravdy. Tomu sa vymyká aj náboženská pravda, pretože nie je výsledkom poznávania, ale zjavenia, resp. objektom viery, a má v porovnaní s vedeckou pravdou výrazný existenciálny rozmer. Odlišuje sa zásadne tak od vedeckej pravdy (nemá pozitívny vedecký základ), ako aj od postpravdy (disponuje pevnou dogmatickou štruktúrou). Napriek tomu pozorujeme v rámci niektorých komunikačných kanálov oslabovanie náboženského dogmatizmu v prospech subjektivizácie a privatizácie, ktoré sa prejavujú v prístupe veriaceho k náboženským pravdám. Uvedené procesy sa spájajú s mediálnou reinštitucionalizáciou a medialitizáciou náboženstva, ako aj s osobitosťami predovšetkým digitálnych médií poskytujúcich náboženstvu svoj virtuálny priestor. Zamyslíme sa nad tým, či individuálne subjektivizovaná a relativizovaná náboženská pravda napokon nenadobúda črty príznačné pre postpravdu.
jskacan@ukf.sk
doc. Mgr. Pavol SUCHAREK, PhD.
(Inštitút filozofie, Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove)
Meditácia. Implózia myslenia
Ak dnes považujeme filozofické (metafyzické) myslenie za jeden z posledných ostrovov slobody a nezávislosti, musíme dobre porozumieť mechanizmom, vďaka ktorým stále odoláva všetkým pokusom o privatizáciu, komercionalizáciu, pragmatizmus a ekonomickú kalkuláciu. Prednáška „Meditácia. Implózia myslenia“ vychádza z Bergsonovej definície intuície, formuluje jej princípy a načrtáva základné súradnice praktickej filozofie/metafyziky, postavenej na súčasných diskusiách o povahe ľudského mozgu a vedomia (neurovedy) a nesamozrejmých súvislostiach spätých s problematikou meditácie. Meditácia predstavuje niečo ako biele miesto na mape západnej racionality, je to paradoxný bod prevratu, v ktorom sa myslenie učí myslieť a ovládnuť samé seba. Často začína procesom analýzy, po ktorom prichádza na rad vnútorná kontemplácia a metanoia, premena. Kladie nasledujúcu otázku: čo môže byť pre duševný vývoj súčasnej spoločnosti (a univerzity) prínosnejšie než výučba empirických metód, ktoré umožňujú rozvoj duševnej jasnosti, bdelosti, vnútornej slobody pokoja a univerzálneho súcitu?
pavol.sucharek@unipo.sk
doc. Mgr. Jaroslav ŠRANK, PhD.
(Katedra slovenského jazyka a literatúry, Ústav filologických štúdií, Pedagogická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave)
Recepcia experimentálnej poézie v slovenskej literatúre po roku 1989 (Vo vzťahu k básnickej tvorbe Milana Adamčiaka)
Príspevok sa zaoberá recepciou experimentálnej poézie v troch oblastiach: literárnovedné expertízy, publicistika v literárnych časopisoch, ohlasy a odkazy v pôvodnej literárnej tvorbe. Materiálovým východiskom je pritom recepcia poézie intermediálneho umelca M. Adamčiaka, ktorá vznikala dávno pred rokom 1989, ale v literárnom kontexte je vnímaná prakticky až po roku 1989. V tomto období sa diela vznikajúce pôvodne v rámcoch nezávislej umeleckej kultúry stávajú predmetom záujmu literárnych vedcov, kultúrnych publicistov a autorov, pohybujúcich sa zväčša v kontexte inštitucionalizovanej literárnej prevádzky. Vzhľadom na historicky a typologicky špecifické postavenie autora a jeho tvorby z pohľadu slovenskej literatúry je možné cez zvolenú problematiku uvažovať aj všeobecne o spôsoboch, akými sa v slovenskej literatúre vymedzujú kategórie alternatívna či nezávislá literatúra, tvorba a kultúra.
jaroslavsrank@hotmail.com
doc. Mgr. Martin ŠTÚR, PhD.
(Katedra romanistiky, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
Zmeny chápania nezávislosti a hodnoty umenia, predovšetkým literatúry, a jeho miesta v kultúre na Slovensku po roku 1989 v kontexte upadania chápania filozofie a humanitných vied
Pred rokom 1989 bolo hlavných kritériom hodnoty umenia ideologické, ktoré bolo v ostrom rozpore s jej nezávislosťou. Estetická a technická náročnosť spolu s ideologickou konformitou až banálnosťou oficiálnej tvorby a kultúry bola v kontraste s vyhranenosťou až surovosťou výrazu nekonformnej až protestnej formy. Oficiálna filozofia bola zúžená na zvláštnu účelovú kombináciu scientizmu s marxizmom, iné smerovania boli potierané. Po zmene režimu bol marxizmus prevažne odvrhnutý i s inak reálnymi hodnotami. Bol nahradený vulgárnym materializmom, hodnotami voľného trhu, prípadne nacionalizmom, populizmom a klerikalizmom, ktoré spájali skepsa až odpor voči nezávislosti. No trh bol malý a nezávislé formy neuživil. Filozofia sa zúžila na formálnu logiku, nahrádzal ju potenciál literatúry a iných foriem umenia. Dnes protiklad medzi oficiálnou a nezávislou kultúrou čiastočne zanikol. Prv nezávislí tvorcovia a kultúrni aktivisti majú podporu štátu. Filozofia a humanitné vedy sa vyhlasujú za zbytočné. Pritom vo svojej tradičnej pluralite práve ony sú základom zhodnocovania a nezávislosti umenia a kultúry.
mstur@ukf.sk
PhDr. Lucia VALKOVÁ
(Katedra kulturológie, Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
(Ne)závislosť projektu vlastnej identity v kontexte LGBT+ minorít
Príspevok reflektuje nezávislosť voči spoločenským konvenciám, hľadanie nových spôsobov odlíšenia sa, seba-vyjadrenia, či pomenovania samého seba. To všetko sa spája s projektami identít LGBT+ v kontexte postmoderných a postfeministických teórií. Pri sebautváraní sa budeme zameriavať na hľadanie možností, ktoré nám umožňujú myšlienky sociálneho konštruktivizmu. Pokiaľ siaha naša sloboda kreovania vlastnej identity v spojení s genderom a pohlavím? Budeme sa venovať podobám slobody najmä v súvislosti s teóriami gender a queer, ktoré narážajú na konzervatívnosť spoločnosti, strach z inakosti, udržiavanie stereotypov, nevedomosť a nezáujem. Na jednej strane v spoločnosti rezonuje potreba hľadania nepriateľa, ktorý rozbíja hodnoty a tradície našej kultúry,ktorú budeme demonštrovať na slovenských reáliách, či už v politickej alebo umeleckej sfére. Na strane druhej je evidentná snaha vyčlenenia sa, individualizácia a vytváranie seba samých podľa vlastnej predstavy. Tekutosť o ktorej písal Z. Bauman sa stala súčasťou každodennosti. Jej súčasťou je však aj konzumerizmus, individualizácia, či narcizmus, ktorý sa odráža aj v projektoch vlastnej identity. Kam siahajú „nekonečné“ hranice tekutosti v kontexte sebautvárania? Aké sú praktické dôsledky nonkonformity sebaidentifikácie s „tradičnými“ štruktúrami, na ktorých tak lipneme? Aké prejavy môžeme sledovať v slovenskej spoločnosti v oblasti LGBT+ identít?
l.valkova88@gmail.com
Mgr. Ondrej VESELÝ
((Ústav literárnej
a umeleckej komunikácie, Filozofická
fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre)
Individuálna nezávislosť v hudobnej kultúre (nielen) u nás pred rokom 1989 a v súčasnosti
Predkladaný príspevok pojednáva o podobách nezávislosti rovnako aj neslobody v hudbe a v živote slovenských skladateľov narodených a tvoriacich predovšetkým v 20. storočí. Meritum príspevku sa sústreďuje okolo života a tvorby Jána Zimmera, Romana Bergera a Vladimíra Godára. Súčasťou príspevku je tematicky usúvzťažnená anketa, zameraná na vyjadrenia skladateľov z medzinárodného prostredia, ako aj zo Slovenska k ich chápaniu nezávislosti a (ne)slobody v súčasnej hudobnej tvorbe.
ondrovesely@gmail.com
Mgr. Milan ZVADA, MA
(Fakulta dramatických umení, Akadémie umení v Banskej Bystrici)
Záhrada a jej kultúrny program ako odozva na umelecký dopyt, spoločenské premeny a potrebu komunitného rozvoja v meste a regióne (2010-2018)
Príspevok v úvode ponúka pohľad na pojmy „sloboda“ a „nezávislosť“ v kontexte (histórie) vzniku a fungovania kultúrnych centier, ktoré sú členmi občianskeho združenia Anténa – sieť pre nezávislú kultúru (2009).
Obsahový akcent príspevku je kladený na dramaturgiu ako aj občiansky a komunitný charakter kultúrneho centra Záhrada v Banskej Bystrici. V príspevku sú načrtnuté tematické a žánrové programové línie Záhrady, vrátane podielu vlastnej umeleckej tvorby a podujatí. Príspevok ilustruje, akým spôsobom je zabezpečovaná programová a ekonomická udržateľnosť kultúrnej organizácie v rámci rozvoja domácej i medzinárodnej projektovej spolupráce. V závere príspevku autor hodnotí príležitosti a limity tvorby a prezentácie súčasného umenia v nezávislých kultúrnych centrách, a to vo vzťahu k súčasnej spoločenskej realite ako aj kultúrnej politike.
milan.zvada@gmail.com