Milujem umenie. Milujem kultúru. Jasná voľba prečo moja prihláška putovala na katedru Kulturológie. Zvládla som to a som absolventkou tohto odboru. Žiadny červený diplom či významné študijné výsledky, iba klasický priemer. Odkedy akosi vnímam svet viem, že môj život chce byť zasvätený kultúre a umeniu.
Rozhodovanie, čo bude po škole nebolo až také ťažké, ale ani úplne jednoduché. Venujem sa modernému tancu, konkrétnejšie hip-hopu. Tí, čo si ma pamätajú ešte zo školy to vedia, pretože som mala nejaké snahy dostať hiphopovú kultúru do školy a oboznámiť širšiu verejnosť s tým, že hiphop neznamená len tanec alebo nejaké neslušné slová v nezmyselných textoch. Svoje skúsenosti som chcela posúvať ďalej a tak som založila občianske združenie Generation of love. Toto združenie má tri podkategórie, o ktorých nižšie niečo v krátkosti napíšem.
Už z názvu je jasné, že mojim cieľom je združovať ľudí, ktorí budú alebo sú akousi generáciou „lásky“. Chcem, aby sa formovala skupina ľudí, ktorá bude prospešná, úspešná či inšpiratívna pre našu budúcu generáciu s dôrazom na ľudskosť.
Prvou podkategóriou sú akcie s názvom MAPENZI. Tieto akcie robím od svojich 17-tich rokov a sú to podujatia venované pre deti zo sociálne slabších rodín a z detských domovov. Začala som úplne sama, s asi s 15-timi rodinami. Dnes máme cca 40 dobrovoľníkov a 300 detí, ktoré k nám na akcie chodia z celého Slovenska. Postupom času som naberala skúsenosti ako jednotlivé akcie pripraviť, na čo si dať pozor z predchádzajúcich nevydarených krokov, čomu sa vyhnúť a naopak čo posilniť.
Pravidelne máme akcie v lete okolo sviatku Dňa detí a potom klasicky okolo Vianoc. Minulý rok sa mi podarilo spraviť na jeseň kuchársku Mapenzi v jednom detskom domove a malo to veľký úspech, takže tento rok pokračujeme. To by však bolo na dlhé debaty, ale podstatou týchto akcií je, že sa snažím dobrovoľníkov viesť k akejsi integrácii. Vysvetľujeme si, že deti nemôžu zato kam sa dostali a preto sa im snažíme vytvárať priaznivejšie spomienky. Ako roky plynú, všímam si na mladých dobrovoľníkoch ako sa posunuli a zmenili k lepšiemu. Už nie sú zatŕpnutí keď k ním prídu cudzie deti alebo deti so zdravotným znevýhodnením. Všímam si ako spolu milo komunikujú, chytia sa za ruky, objímu sa. Možno to čitateľovi nič nehovorí ale pre mňa je to skutočne veľký krok vpred.
Keďže tancujem a mám možnosť stretávať sa s rôznymi rapermi, oslovujem ich či by raz za čas nemali chuť odohrať koncert pre deti. Tým sú teda naše Mapenzi akcie charakteristické. Na konci každého podujatia príde zahrať pár známych skladieb niektorý z raperov ako Ego, Majk Spirit či Majself, PilC, 4D, Supa.
V mnohom mi pomohli predmety doktorky Veroniky Moravčíkovej o tom, ako manažovať kultúrne akcie. Nemôžem zabudnúť ani na mediálne predmety s doktorkou Erikou Moravčíkovou, kde som prišla nato akým spôsobom spolu jednotlivé sektory súvisia. Dokým som nemala tieto predmety, riadila som sa tým, čo som zažila v praxi ale vďaka odbornému výkladu som sa posunula zas o level vyššie. Prvýkrát mi padol kameň zo srdca keď sa doktorka Katarína Gabašová odhodlala stáť za mnou počas vedeckej amatérskej súťaže ŠVOUČ a vystúpila som s témou hip-hopu. Ďakujem jej, že mi dodala odvahu a dnes viem, že podávať informácie ďalej sa vyplatí. Venovať sa hip-hopu neznamená počúvať len tento žáner, vyžaduje si to vzdelanie a náhľad aj do iných hudobných sfér.
Druhou podkategóriou je škola GHETTO art complex. V tejto škole vyučujem hip-hop deti od 3 rokov, hornú hranicu však nestanovujem. Prvý rok 2018/2019 bol pre mňa a pre deti celkom úspešný. Povyhrávali sme dokonca nejaké súťaže, natočili pár tanečných videí, zúčastnili sa niekoľkých vystúpení. Okrem iného tieto deti zapájam do akcií Mapenzi prostredníctvom vystúpení a niektorí členovia sa stali aj dobrovoľníkmi. Hip-hop nie je zďaleka len tanec, a to učím aj decká v škole. S integráciou súvisí v tanečnej škole aj kurz pre zdravotne znevýhodnené deti. Tancujem s nimi a sú perfektné. Učíme sa spolu nebáť sa výziev.
Tento rok 2019/2020 okrem tanečného krúžku pridávam aj divadelný krúžok, ktorý bude mať pod taktovkou absolventka kulturológie Dominika „Geri“ Gerhártová. Teším sa, bude to niečo nové a toto som vždy chcela. Prednášky o hudbe s pánom profesorom Fujakom či divadelné predmety s pánom docentom Ballayom ma inšpirovali a pamätám si ich dodnes. Všetky poznatky mám uložené a plánujem ich použiť. Divadlo je totiž moja srdcovka a to ako sa všetko vyvinie budem do detailov študovať.
Tretia podkategória ešte nie je spustená ale nesie ten istý názov ako občianske združenie. Budú to rôzne podujatia Generation of love. Mám rozpracované besedy na rôzne súčasné ale aj historické témy a zábavné podujatia pre mládež, ktorá sa v našom meste nemá možnosť realizovať v tomto smere. Všetko si však vyžaduje čas. Túto tretiu podkategóriu treba prepracovať do detailov a pri vyššie spomínaných dvoch, ešte nemám istotu. Teším sa ale keď to budem môcť rozbehnúť
Na záver chcem napísať niečo, čo hovorím skutočne všade, kde sa ma niekto spýta na školu. Zo základnej a strednej školy mám spomienky na zopár dobrých učiteľov. No z vysokej školy mám dobré spomienky okrem skvelých spolužiakov aj na každého jedného učiteľa, ktorý ma mal možnosť niečo naučiť. Možno to bude aj tým, že som naozaj chcela študovať tento odbor a každý jeden predmet som doslova hltala. Každého jedného pedagóga som trpezlivo počúvala a aj napriek tomu, že som nemala z predmetov Ačka, informácie mám uchované v pamäti a nestalo sa mi, že by som na vysokú školu spomínala s odporom, nechuťou a negativitou. Každý jeden z nich je odborníkom a aj vďaka nim dnes robím to, čo ma baví.
ĎAKUJEM
Mgr. Lucka Kociská