Petra Kováčiková: Absolventka kulturológie na stáži v pražskom nezávislom kultúrnom centre MeetFactory

Posledný semester magisterského štúdia ti ponúka kopu voľného času. Máš úplne voľno od prednášok a skúšok na to, aby si sa sústredil na napísanie svojej záverečnej diplomovej práce a pripravil sa na štátnice. Ja, ako študentka kulturologie, som sa rozhodla svoj posledný semester na VŠ stráviť na stáži a efektívne tak využiť toto, v podstate, „voľno“. Štúdium kulturológie ti ponúka veľa rozmanitých tém a podnetov, mňa zaujíma téma nezávislých kultúrnych centier (ďalej len NKC), o ktorých som písala aj svoju diplomovú prácu. Zároveň som sa rozhodla využiť možnosť Erasmus+ stáže v jednom takomto nezávislom kultúrnom centre, konkrétne v MeetFactory v Prahe a využila tak možnosť vyskúšať si ako to v takom NKC funguje na vlastnej koži.

Vlastne si už nepamätám, či som sa skôr rozhodla písať o MeetFactory alebo som sa tam rozhodla ísť na stáž, každopádne táto stáž bola aj akýmsi terénnym výskumom mojej diplomovej práce.

A ako som sa do MeetFactory vlastne dostala? Jednoducho som zareagovala na mail, ktorý nám preposlala katedrová Erasmus+ koordinátorka doktorka Katarína  Gabašová, od produkčnej z MeetFactory Nory Nesvadbovej. Vymenili sme si niekoľko mailov a  vybavili pár dokumentov v rámci katedry, no potom bolo už len na mne sa dostať na dané miesto v daný čas. Nevravím, že som sa trochu nebála ako budem zvládať písanie diplomovky a  zároveň stáž, ale všetko sa dá, keď sa chce (otrepané, ale pravdivéJ). Tento článok však nie je o zmanažovaní si vlastného času (to bude možno ten ďalší 🙂 , skôr ťa asi zaujíma, ako taká stáž prebieha. Určite je to v každej organizácii či firme alebo kdekoľvek sa rozhodneš stáž absolvovať rôzne. Čo je isté, všade si budú tvoju prácu ceniť, nakoľko tam pracuješ zadarmo (iba ak by si bol natoľko šikovný, že si tú stáž vybavíš platenú, pretože aj to sa dá). Všetko je to o dohode. Ja som svoju „šéfku“ Noru, dopredu informovala o tom, že počas stáže budem písať diplomovú prácu a opýtala sa jej, či sa to bude dať časovo zladiť. Ona mi obratom  odpovedala, že je to úplne v poriadku a času budem mať koľko potrebujem. Tak to aj bolo.

Budova MeetFactory

Do Prahy som prišla 31. januára a 1. februára bol môj prvý deň na stáži v MeetFacotry, ktorý prebiehal ako všetky prvé dni kdekoľvek inde, takže zoznamovačky s kolegami a priestormi budovy. Dostala som svoj stôl, ktorý bol v zdieľanej „kancelárii“ (ak sa to tak dá nazvať:) na vrchnom poschodí industriálnej budovy bývalej sklárne na pražskom Smíchove. Nakoľko MeetFactory ponúka viacero druhov umenia od divadla, cez galériu až po koncerty, každé z nich má v budove svoj priestor a svoj tím ľudí, ktorí sa o prezentovanie jednotlivých druhov umenia stará. Ja som bola na oddelení medzinárodných rezidenčných pobytov pre umelcov, ktoré taktiež MeetFactory ponúka, ako jednu zo svojich hlavných činností. Prispieva tým k šíreniu povedomia o českom súčasnom umení a kultúre a zároveň prináša inšpiráciu zo zahraničia. Rezidenčný program funguje na princípe „open call“, teda výzvy, ktorú MeetFacotry vypíše a umelci z ktoréhokoľvek  kúta sveta sa na ňu môžu prihlásiť so svojím projektom. Vybraní umelci pricestujú do Prahy, MeetFactory im poskytne ubytovanie a rovnako tak ateliér priamo v budove. Tu sa dostávame k tomu, čo bolo mojou náplňou práce. Mala som na starosti vybraných umelcov kontaktovať, zhotoviť i poslať im zmluvy a napokon dohodnúť ich príchod (a po skončení pobytu, aj odchodoch) z Prahy. Neraz som ich osobne išla na stanicu aj vyzdvihnúť a ubytovať. Pomáhala som im ako s praktickými vecami – s prvotnou orientáciu v Prahe, či vybavením cestovných lístkov v rámci pražskej MHD, tak aj s ich umeleckými požiadavkami. Zháňala som špeciálne materiály na ich tvorbu, či hľadala firmy, ktoré by im boli schopné vyrobiť požadované materiály. Bola som teda ich prvý kontakt a pomocník/tlmočník pri vybavovaní čohokoľvek.

Výstava amerického dua Angelus/Orr

Dostávala som sa do naozaj zaujímavých a rôznorodých situácií. Napríklad, Americké duo som učila šiť na šijacom stroji, lebo sa rozhodli pre svoju výstavu ušiť špeciálne stany. Fínskemu kurátorovi som bola v knižnici naskenovať knihu, ktorú nemohol nikde inde zohnať. Belgickému umelcovi som zasa pomáhala s vydaním jeho knihy omaľovániek. Francúzskej umelkyni som asistovala pri inštalácií jej výstavy alebo som raz sprevádzala umelkyňu z Guatemaly na pohotovosť… Táto rôznorodosť však bola tým, čo ma najviac bavilo. Nikdy som nevedela, s akou požiadavkou ma každý deň prekvapia, takže stereotyp na tejto stáži rozhodne nehrozil. Nielen že som zháňala a vybavovala, čo bolo treba, preverila som aj svoje organizačné schopnosti. Pomáhala som totiž s usporiadaním veľkých udalostí, tzv. „Open Houses“ a udalosťou „Public House“, kedy sa sprístupnila celá budova MeetFactory verejnosti a každá umelecká časť mala svoj program. Divadlo malo predstavenie, galéria vernisáž, hudba mala koncert/párty a rezidenčný oddiel mal otvorené ateliéry, čo znamenalo, že umelci sprístupnili svoj ateliér a dovolili tak návštevníkom nakuknúť na ich proces tvorby. Takáto udalosť sa počas mojej stáže konala, myslím, trikrát. Okrem toho sme boli s rezidentmi/umelcami aj na dvoch výletoch mimo Prahy raz v Brne a raz v Krakove. Takže aj to bolo potrebné zorganizovať, zjednať všetkým cestu, ubytovanie a program na danom mieste. Za ten čas, ktorý sme spolu strávili,  sme sa aj lepšie spoznali a spriatelili. S niektorými som dodnes v kontakte, za čo som vďačná. Takže táto stáž mi dala určite cenné kontakty a priateľstvá, no hlavne som zistila, čo ma baví a čomu by som sa chcela venovať. Dodalo mi to viac odvahy a sebadôvery v komunikacii v angličtine, napriek tomu, že som vycestovala na stáž „len“ do neďalekej Prahy.

Na záver chcem len povedať, že byť študentom je úžasné a nemyslím to vôbec ironicky, verte mi, ja som už absolvent, takže viem o čom hovorím J Štúdium na VŠ ti ponúka množstvo možností sebarealizácie, vycestovania a priestoru vyskúšať si to, čo ťa naozaj zaujíma a baví, čo by si prípadne chcel v budúcnosti robiť. Stačí trošku pátrať na webových stránkach svojej katedry a určite sa dozvieš viac o Erasmus+ programe – študijných pobytoch v zahraničí, alebo o stáži. Potom rozpošleš pár mailov, zoženieš pár podpisov (bez trochy byrokracie sa nezaobídeš) a už aj kupuješ letenku, či lístok na vlak, v podstate kamkoľvek. Prajem vám veľa šťastia.

Mgr. Petra Kováčiková


Zanechajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *