Hlavnými pedagogickými zámermi organizovania viacdňových odborných exkurzií v rámci štúdia na našej katedre je spoznávanie odlišných kultúrnych regiónov, hľadanie kultúrnych rozdielov, interkultúrnej komunikácie, ako aj rôznych interetnických a konfesionálnych vzťahov. Účastníci sa v ich priebehu oboznamujú najmä s rozdielnymi spôsobmi správania, myslenia, vnímania náboženských a kultúrnych prejavov, umeleckej kultúry i pamiatkami svetového kultúrneho dedičstva a pod. Dôležitým rozmerom organizovaných viacdňových exkurzií je následne konfrontácia s odlišnosťou, ktorá je pre študentov zjavne lekciou z rešpektovania a tolerancie ku kultúrnej inakosti. Študenti bakalárskeho i magisterského štúdia Katedry kulturológie FF UKF v Nitre ako aj ďalších odborov (estetiky, etnológie a folkloristiky, marketingovej komunikácie a reklamy) začali nový akademický rok 2017/2018 netradične viacdňovou odbornou exkurziu (28. 9. – 5. 10. 2017), ktorá smerovala naprieč krajinami západného Balkánu (Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Srbsko). Našou prvou zastávkou bolo Chorvátsko a bezprostredne za jeho hranicami hrad Trakošćan, nazývaný aj „chorvátske Bojnice“. Jeden z najkrajších hradov Chorvátska je architektonickým kultúrnym dedičstvom situovaný uprostred hôr a obkoleseným lesoparkom, v ktorom sídli aj historické múzeum. Odtiaľ sme sa posúvali južnejšie a navštívili sme ďalšie pozoruhodné chorvátske miesta. V hlavnom meste Chorvátska, Záhrebe, sme absolvovali spoločnú prehliadku Chorvátskeho múzea insitného umenia. Počas prehliadky mesta sme nevynechali ani trh Bana J. Jelačića, Záhrebskú katedrálu, Branimorovú tržnicu, Art Pavilion a mnohé ďalšie. Historické mestečko a prístav Šibenik v strednej Dalmácii zaujal najmä bezprostrednou blízkosťou mora. Vďaka svojej urbanistickej štruktúre ponúkal mnoho možností túlania sa jeho charakteristickými uličkami. Rozhodne sme v ňom nesmeli vynechať katedrálu sv. Jakuba, jednu z pamiatok svetového kultúrneho dedičstva UNESCO v rámci obdivovania kultúrnych pamiatok. Najciteľnejšie vplyvy Orientu na západnom Balkáne sme autenticky precítili v Bosne a Hercegovine prostredníctvom potuliek historickým, kresťansko-moslimským Mostarom a jeho blízkym okolím.
Neďaleká, pôvodne pirátska osada Počitelj, nás rozhodne zaujala nielen mešitou Hadži Aliho zo 16. stor., ale i hradom zo 14. stor., o ktorého vybudovanie sa postaral uhorský kráľ Matej Korvín. Mostar lákal študentov nielen najznámejším Starým mostom, rozdeľujúcim ho na moslimskú a kresťanskú časť, ale aj napríklad Hodinovou vežou, Koski Mehmed-Pašovou mešitou, katolíckym kostolom s tridsaťmetrovou vežou, taktiež Kujundžilukom – čarom orientu dýchajúcou uličkou vydláždenou kameňmi s množstvom malých obchodíkov a stánkov. V samotnom meste sa zachovali aj početné turecké domy. Bosna a Hercegovina rovnako učarovala aj ojedinelými prírodnými scenériami a prírodnými pamiatkami. Navštívili sme napríklad známe vodopády Kravice či prameň Vrelo Bune s moslimským kláštorom dervišov. V Sarajeve sa študenti azda najintenzívnejšie oboznámili s nedávnou históriou občianskej vojny v bývalej Juhoslávii a to aj návštevou Múzea vojnových zločinov proti
ľudskosti a genocídy 1992 –1995. Dokumentárne filmy, osobné predmety, fotografie boli dôkazmi nehumánnosti, na druhej strane odkazmi plných nádeje a podpory pripomínajúcich odvahu a silu človeka. Naši sprievodcovia nám tiež ukázali najznámejšie a najkrajšie pamiatky Sarajeva (napr. Gazi Husrev-begova mešita, Katedrála Najsvätejšieho
Srdca Ježišovho, Baščaršija – stará osmanská štvrť, Pijaca Markale – veľký trh, pešia zóna – Ferhadja) ako aj miesta spojené s jeho krvavou históriou. Počas počúvania ich výkladu bol citeľný obrovský patriotizmus s mestom, keď nehovorili o Sarajeve a Bosne a Hercegovine inak ako o „mojej krajine“.
O niečo inú atmosféru ponúklo naopak Srbsko. Pamiatkami aj históriou hlavného mesta Belehrad nás previedla slovenská teatrologička Juliana Beňová, pôsobiaca na lektoráte slovenského jazyka a kultúry a doktorand z Filozofickej fakulty Belehradskej Univerzity Marko Stojanović. Obaja nás oboznámili s časťou Kalemegdanu, Námestím republiky a pravoslávnym chrámom sv. Marka v parku Tašmajdan. Spoločne sme absolvovali aj prehliadku Etnografického múzea so zbierkou ľudového umenia a nádherných krojov. V rámci individuálnych prehliadok sme zavítali aj do Katedrály Sv. Sávu, jedného z najväčších ortodoxných chrámov v Európe, či
Chrámu sv. Marka v tradičnom srbsko-byzantskom architektonickom štýle.
Poslednou našou zástavkou v Srbsku sa stala Petrovaradínska pevnosť v Novom Sade, ktorá bola v 17.-18. stor. postavená na mieste niekdajšieho maďarského a tureckého opevnenia. V súčasnosti je zaujímavá najmä pre početné umelecké ateliéry, ktoré sa tam ukrývajú. Jednotlivé krajiny bývalej Juhoslávie, ktorými sme počas exkurzie prechádzali, nás jednoznačne pohltili nielen atmosférou svojich miest a zákutí, ale vo veľkej miere sa nedalo odolať ani lokálnymi pokrmom, ktoré boli často gurmánskym zážitkom. Západný Balkán treba nielen zažiť, ale aj ochutnať a to doslovne. Na pripomenutie si najzaujímavejších zážitkov z exkurzie sme po prvýkrát v histórii katedry pripravili dňa 24. októbra 2017 originálny cestovateľský večer s príznačným názvom Potulky Balkánom, ktorý sa vcelku stretol s pomerne priaznivým prijatím. Jeho organizátori a moderátori (Michal Reiser, Jozef Puškár a Jaroslav Miček) pútavo a záživne odkryli v neformálnej atmosfére Univerzitného tvorivého ateliéru FF UKF svoje videnie a vnímanie navštívených miest prostredníctvom vtipných komentovaní fotografií, videí, okorenených vlastnými príhodami a skúsenosťami. Naše potulky v rámci tohoročnej viacdňovej odbornej exkurzie boli v mnohom výdatnou a inšpiratívnou ochutnávkou často kontrastných podôb súčasného Balkánu.
Mgr. Lucia Valková